Buď mojou princeznou 1

Štefan sa prebudil pomerne skoro. Pohľadom kĺzal po izbe zaliatej ranným slnkom, napĺňal ho pocit spokojnosti a pohody. V náručí mu spala prekrásna Elena, jeho veľká láska. Jemne jej pobozkal čelo, odhrnul neposlušné vlasy, prstom prešiel po zvodných perách a náhle ho premkol nepokoj a podráždenosť…Čosi vzdialené, neurčité, možno temné narušilo kľud penziónu…

Damon bol ranné vtáča, ešte pred svitaním sa vydal do mesta navštíviť pár dobrovoľných darcov krvi. Samozrejme to boli všetko mladé, krásne dievčatá a ženy. Za krv im poskytoval pocit radosti, nádeje, šťastia. Pri nich aspoň na chvíľku zabúdal na nenaplnenú lásku k Elene. Miloval ju z celého srdca, párkrát sa mu pošťastilo s ňou byť v súkromí, snažil sa jej vyznať lásku, no vždy dostal jasne najavo, že Elena miluje Štefana a Damon je len jej kamarát. Nechcel vyvíjať na Elenu nátlak, ani ju ovplyvňovať, to si nezaslúži a on ju predsa miluje. Horšie bolo, že nevidel z tejto pekelnej situácie východisko – zabiť brata nie je možné, to by Elene zlomilo srdce. No vie si živo predstaviť ako Štefana kántri a odpratáva z cesty, veď mu vzal Katarínu a teraz aj Elenu! Sám odísť nedokáže, chce byť aspoň v blízkosti Eleny, občas s ňou prehodiť slovko a samozrejme ju chce chrániť aj za cenu vlastného života.

Zabraný do hlbokých myšlienok vliekol sa slnečným ránom domov, do penziónu. Ticho preťal neurčitý zvuk, Damon okamžite spozornel, tmavými očami pátra po okolí, napína všetky zmysly na maximum…Nikde nič, iba telom mu prebehol nepokoj, neurčitý pocit ohrozenia…Ticho otvára vchodové dvere a načúva. Uvedomuje si Štefana a Elenu v ich izbe, Elena spí, no Štefan bdie a dokonca ho počuje ako kráča k nemu dolu . Bratia sa pozrú na seba bez slova, kývnu si na pozdrav no obaja sú napätí a skenujú penzión. Každý sa vydá pátrať opačným smerom. Po chvíľke sa stretnú opäť pod schodišťom:

„Našiel si niečo?“ spýtavo dvíha Damon jedno obočie.

„Nie, ale zacítil som čosi ako prechod energie, sily…“ podráždene hlesol Štefan.

„Ja tiež, ale nič nemám…Tak sa nám to iba zdalo; ale obom naraz, to je dosť veľká náhoda. Možno už začíname mať paranoju kvôli ochrane Eleny, a to obaja, braček. Dnes je voľno, aký máte program?“ Damon poslal ironický úsmev smerom k bratovi.

„Neviem, Elena ešte spí a mne sa aj tak nikam nechce…“ zamrmlal Štefan a šuchce sa späť za Elenou do postele.

Damon ho prepaľuje pohľadom zozadu, tak rád by bol pri Elene on, hladil a bozkával to voňavé a príťažlivé stvorenie. Láska a túžba ho ničia a pripravujú pomaly o rozum.

Katarína už hodnú dobu snorí po meste, našla si tu útulné hniezdočko. Vrátila sa po dlhej dobe a rozhodla, že si vezme Štefana, jej milovaného Štefana späť. Zatiaľ vychádza iba v noci, jej plán vyžaduje správny čas na realizáciu. Potrebuje sa akurát šikovne zbaviť Eleny, zariadiť to tak, aby si všetci mysleli, že Elena dobrovoľne odišla. Ak má byť k sebe úprimná, nebude to také ľahké, Elena má dosť priateľov, vášnivo miluje Štefana, chodí sem do školy, skrátka tu má zapustené korene.

Konečne sa Kataríne podarilo prinútiť starú mocnú čarodejnicu, aby jej pre Elenu pripravila peknú pascu v podobe štyroch začarovaných horiacich sviečok. Stačí ich rozmiestniť do štvorca, zapáliť a sviečky otvoria bránu do medzipriestoru. Každý kto vtedy vojde do štvorca sa tam prepadne. Či je cesta späť Katarínu vôbec nezaujíma, ona potrebuje len jednosmerný lístok pre Elenu do pekla. Čarodejnica ju upozornila, že toto kúzlo je také silné, že ho budú registrovať mnohé citlivé tvory a budú o ňom vedieť aj ostatné čarodejnice v okolí. No s touto informáciou si Katarína starosti nerobí.

Elena konečne otvorila oči, lenivo sa pretiahla v posteli a pobozkala driemajúceho Štefana.

„Dnes je voľno, kam pôjdeme, čo podnikneme?“ švitorí a žmurká očkom na milého.

„Ak to závisí odo mňa, zostaňme v posteli, ale ak máš plán podrobím sa.“ Štefan žmúriac sleduje Elenu a dúfa, že zostanú doma.

„Dobre, bude po mojom. Skočím teraz do sprchy, čosi si zobnem v kuchyni a dám ti vedieť, kedy a kam vyrážame.“ Milý úsmev a už sa rúti do kúpeľne.

Aj keď Damon nechcel počúvať, aj tak začul ako Elena šteboce už od rána. Nalial si škótsku do pohára a posadil sa pri krb. Elena si spieva v sprche a Damon si prestavuje ako je tam s ňou, vpíja sa do jej očí, bozkáva ústa, krk, hladí ju po mokrom tele…s Damonom sa zatočil svet. Musí začať niečo robiť, aby na to nemyslel. Čo tak pripraviť Elena drobné raňajky? Vbehol do kuchyne, uvaril jej čaj a nachystal obložený chlebík; jeden jej bohato postačí, Elena aj tak jedáva ako malý vrabec. Prestrel pre ňu v kuchyni a už počuje ako schádza dolu schodmi, mieri do kuchyne, priamo k nemu.

„Ahoj Damon, ty si už hore? Vlastne hej, vždy zabúdam na tvoje skoré, ranné odchody z domu,“ prehodila Elena a núti sa, aby mu nepozerala priamo do očí, do tých tmavých, hlbokých očí, z ktorých sa jej krúti hlava už dávnejšie. Damon vstal, hľadí na Elenu, ktorá zbehla dolu schodmi pevne omotaná iba v dlhej osuške, cíti jej sviežu, citrusovú vôňu, vníma krásu tela, ladné krivky rúk a krku. Damon napäto načúva, čo robí Štefan, ale ten spí na poschodí. Pristúpi k Elene, dvoma prstami jej jemne zdvihne bradu, zadíva sa do jej bystrých očí a tíško šepne:

„Pripravil som drobné raňajky pre moje vtáčatko.“ Šepot sprevádza zvodný úsmev jeho pier. Elena zadržuje dych, pulz jej stúpa, keď sa vnára do nádherných, čiernych očí s mäkkým pohľadom. Štíhla športová postava, tradične celý v čiernom – Damon sa pomaly nakláňa k nej, dlhým prstom láska pery, druhou rukou jej hladká rameno a smeruje na krk. Cíti jej zrýchlený tep a vie, že Elenu priťahuje živočíšne, tak ako ona priťahuje jeho. Elena sa prepadáva do hlbokých, zamatových očí, je vydaná napospas nádherne krojeným, zmyselným perám, ktoré sa blížia a za okamih sú spojené s jej perami.

Vlna vzrušenia preletí telom Eleny a v ten istý okamžik sa rozkričí siréna v jej hlave – čo to stváraš?? Zarazí sa, mozog preberie kontrolu nad telom a Damona tlačí od seba.

„Damon, čo to sakra robíš?!“ Obaja zrýchlene dýchajú a premeriavajú sa pohľadmi navzájom.

„Dal som ti pusu na dobré ránko, vtáčatko. Prosím nekrič, ja ti neublížim. Neodolal som, si taká nádherná, voňavá, mladá a vzrušujúca…Prepáč, daj si raňajky.“ Elena prešla na druhú stranu stola a neochotne si pritiahla jedlo k sebe.

„Ďakujem.“ Vzala chlebík, začala jesť a bola rada, že tak môže zamaskovať vzrušenie, ktoré postupne opadáva. Bože, Damon je tak krásny…ale ja predsa milujem Štefana, on je moja pravá láska, môj miláčik. Tak prečo občas myslím na Damona a dovolím mu bozkávať ma? Elena bola zmätená.

No Damon si túto chvíľku vychutnával, pobozkal tie zakázané pery, ktoré sa nakrátko podvolili, aspoň na okamih bol pri nej tak blízko. Privretými očami sleduje Elenu, ticho dojedá, pije čaj a uprene hľadí na stôl, len nech sa nestretne znova s jeho pohľadom.

„Hneváš sa vtáčatko?“ Elena sotva badateľne pokrúti hlavou.

„Tak mi venuj jeden pohľad, veď vieš že ťa zbožňujem, netráp ma,“ prosí Damon a šibalsky špúli ústa. Elena strelí po ňom očami, prudko vstane, odloží riady do drezu.

„Pekný deň, Damon, odchádzame so Štefanom na výlet a ak sa chceš pridať, tak odpovedám nie.“ Vybehne preč.

Damon osamel, braček s jeho milou odišli. Spomenul si na raňajší zvuk, čo vyvolal jeho podozrenie a rozhodol sa presnoriť penzión dôkladnejšie. Prezeral izbu za izbou nič podozrivé nenašiel.

Večer sa vrátili unavení výletníci domov. Elena prebehla okolo Damona, bez jediného pohľadu a zmizla v kúpeľni. Štefan nalial sebe aj Damonovi, podal mu pohár a ťažko dosadol do kresla.

„Mám dosť, som uťahaný ako šťeňa. Elena so mnou prebehla snáď polovičku lesa. Čo si nešiel s nami Damon?“ Štefan uprel unavený pohľad na Damona.

„Á, braček, celý dom som prešmejdil a hľadal niečo nezvyčajné, ale nič nemám. Teraz si vyložím nohy a budem relaxovať pri telke. Ty?“

„Sprcha, možno kniha a spať. Tak čau,“ dopil, odložil pohár a bol preč.

„Čau!“ volal za ním Damon. Sledoval mihotavú obrazovku, počúval zvuky v dome; Elena vychádza z kúpeľne, čosi ševelí v izbe a schádza dole v župane, do kuchyne. Berie si jablko, otočí sa a tesne za ňou stojí Damon, široký úsmev ponúka, oči mu žiaria. Celý odetý v čiernom, elegantný, záhadný, zakrádajúci sa ako panter. Damon opäť pátra po tom, čo práve robí Štefan. Unavený po túre a sprche spí.

„Ahoj vtáčatko, ako si sa mala na výlete, chýbala si mi, veľmi,“ šepká jej do hodvábnych, hnedých vlasov. Damonove ruky stúpajú k jej ramenám, hladia belostný krk, na ktorom pulzujú modravé žily. On počuje klokotať krv v žilách, ďasná a rezáky ho bolia, túži po nej, zúfalo túži zahryznúť sa a sať z nej krv. No neodváži sa, nechce ju vyľakať. Elena je zmrazená pohľadom čiernych očí, stíska jablko v ruke, snaží sa uhnúť očami. Silou vôle preruší očný kontakt, vkladá jablko do úst a hryzie do neho. Šťava z jablka vytvorila oblúčik na hornej pere Eleny, Damon sa uprene díva do jej očí, pritiahne si Elenu bližšie, zíde očami na jej pery, skláňa sa k nej a jemne jazykom olizuje šťavu z pier.

„Damon, ja ne…“ Elena tíško vydýchne , Damon ju bozkáva na ústa nežne, no dôrazne a nedovolí pokračovať vo vete. Ochutnáva celé jej pery, bozky presúva na krk, hladká jej ramená, jednu ruku vplietol do vlasov. Elena cíti stúpajúcu vlnu slasti v tele…Jablko jej vypadlo z ruky a to ju prebralo, strhla sa, odtiahla od Damona. On povoľuje objatie, ale stále vyzývavo hľadí a široko sa usmieva.

„To je dnes už druhý raz, Damon!“ karhá ho strohým hlasom.

„Áno, princezná, ja som šťastný, odmenený za to dlhé čakanie a k dokonalosti mi chýba povolenie ochutnať tvoju krv. Prosím, dovoľ mi to.“ Pokojným, tichým hlasom, plným túžby žiada o jej lásku.

„Nie, ty dobre vieš, že nie! To je len Štefanova výsada a pusť ma idem hore. Damon, sme priatelia a nie je správne čo robíš, nepokaz náš vzťah. Dobrú noc…“ zohla sa pre spadnuté jablko, odkráčala preč.

„Je neskutočne sladká, keď sa takto naoko hnevá, bože, čo mám ešte urobiť, aby bola dobrovoľne moja?“ prekvapila ho vlastná myšlienka vyslovená nahlas.

Noc je priateľ upírov, Katarína vyšla na lov a potom keď sa nasýti, pôjde si zasa skontrolovať penzión, kde spí jej milovaný Štefan. Musí byť však viac opatrná, minule sa skoro zrazila s Damonom. Tiež sa túlal nocou, snoril a načúval. Mala vtedy čo robiť, aby sa neprezradila. Dieliky jej diabolského plánu začínajú do seba zapadať. Použiť sviečky pre Elenu a vyhlásiť, že odišla náhle za bratom Jeremym, na druhý koniec zeme. Ale už za ním nikdy nedošla . Jeremy bol vždy problémový chalan a Elena ho neustále z nich ťahala – ako pádny dôvod na rýchle zmiznutie by to mohlo zabrať.

Elena si ľahla ku spiacemu Štefanovi, vtisla mu bozk na ústa, objala ho a zahľadela sa do tmy. Usmiala sa pre seba – som ťa dnes zničila, prepáč. Spánok neprichádzal, zato výčitky ju začínali trápiť. Dnes zámerne preťahovala výlet, nechcela sa vrátiť do penziónu, kde všade naráža na Damona. Ako má rozlúsknuť tento problém. Štefan je v celom jej srdci, miluje ho, no Damon sa zakráda ku nej, je ľstivý, neodbytný. Nie, nie, musí byť k sebe úprimná – Damon sa jej páči, je záhadný, ladný ako mačka, má šarm, ohromujúce oči, vypracované svalnaté telo a je neuveriteľne sexi. To je celá pravda, jej telo reaguje na neho, chémia pracuje. Damon vie byť nežný aj divoký, nástojčivý a tvrdohlavý… ako ja… ach bože veď sme si podobní. Ešte že Štefan nevie čítať myšlienky… Elena mala pocit, že počuje zvuky z prízemia, natiahla uši a zatajila dych. Nič, to sa len vietor opiera do okien. Aj tak jej to nedalo a tichučko po špičkách vyšla z izby len v ľahkej nočnej košieľke s ramienkami.

Damon sníval s otvorenými očami, dnes sa mu podarilo byť s Elenou, síce iba úchytkom, ale aj tak to bol úspech. Poddala sa na chvíľku, cítil, že jej nie je ľahostajný, čo mu dodávalo ďalšiu odvahu vo výbojoch. Bol spokojný, priadol ako mačka. Prebral ho zvuk na chodbe, zbystril sluch a to sa mu snáď len zdá – počuje tiché kroky a spoznáva Elenu. V mihu bol na chodbe. Kam má namierené, snáď nie k nemu. Nie, Elena sa zakráda ku knižnici, načúva, prechádza celým veľkým salónom a zdá sa akoby čosi sledovala. Damon nič podozrivé nepočuje, ani necíti okrem Eleny, je prekvapený čo to stvára. Rozhodol sa zísť za ňou.

V tme salónu Katarína rozmýšľa ako a kam najlepšie rozmiestni horiace sviečky, aby mala istotu, že tam správne vmanévruje Elenu. Zo zamyslenia ju vyrušili kroky. Vidí dve postavy, v prvej bližšie k nej bezpečne poznáva Elenu, tá sa pomaličky zakráda a smeruje priamo k nej. Druhá postava je Damon, ten sa blíži tiež, ale je menej hlučný ako Elena. Čo má toto divadlo znamenať, zúrivo zvažuje Katarína, už nemá veľa času na presun do tmavšieho kúta…

Elena načúva, sunie sa vpred neosvetleným salónom a sama začína pochybovať, že dačo predtým začula. Zastavila sa kúsok pred Katarínou, ale nevidí ju, ani necíti, no jej odhalené ramená ovial jemný vánok, prudko sa otočí a skamenie hrôzou; tmavá postava sa týči tesne pred ňou.

„Čo to tu stváraš vtáčatko?“ tichá otázka pretne tmu, Damonove biele zuby zasvietia, v tmavých očiach sa odráža svit mesiaca, hlava mierne naklonená na bok.

„Damon!“ tlmene vykríkne Elena, oprie sa o jeho ruku a začínajú ju obchádzať mdloby. Damon ju zachytí, pomáha jej udržať rovnováhu. Pár sekúnd je mimo, srdce búši až v krku, studený pot ju celú oblial, adrenalín strieka ušami.

„Ty si ma vyľakal na smrť!“ zúrilo šepká Elena a päsťou udiera do Damona. Pomáha jej to vyrovnať sa so strachom i preľaknutím a tak ho buchnátuje, koľko vládze. Damon je rýchly, ale aj tak dostal zopár rán, kým jej dostatočne uväznil ruky na svojej hrudi.

„Prestaň princezná, to som ja, tvoj Damon, už žiadne strachy,“ tíši preľaknutú Elenu a pevne ju objíma okolo ramien. Elena sa zaborila do Damonovho náručia, panika ustupuje, začína vnímať svet okolo. Vdychuje Damonovu vôňu, cíti jeho mohutnú hruď, jej ramená hladia chladivé dlane, Damon ju hojdá v náručí, bozkáva na vlasy, poskytuje ochranu. Úplne zabudla prečo vyšla na výpravu do knižnice.

„Tak už mi povieš, čo tu robíš?“ počula jemnú iróniu v hlase a živo si vedela predstaviť jeho posmešne vykrivené ústa do jednej strany.

„Zazdalo sa mi, že počujem zvuky z prízemia, šla som sa presvedčiť, no nič som nenašla, až na infarkt, čo si mi spôsobil!“ spomenula si ako ju vystrašil a chcela ho ísť zasa mlátiť.

Snažila si vyslobodiť ruky a zaútočiť na Damona, no on ju stále pevne držal, že sa takmer nemohla pohnúť.

„Nepustím ťa z náručia, pokiaľ sa budeš chcieť biť. Upokoj sa, prosím a tíško stoj. Ďakujem princezná.“ Damon ostražito načúval, pozoroval okolie. Je pravda, že Elena v jeho náruči ho rozptyľovala, ale jasne počul spiaceho Štefana, zopár hlodavcov pred penziónom, mačku na povale, ale nič viac.

Katarína kúsok od nich bola zatiaľ neodhalená, nemo stála a čakala či bude musieť zaútočiť, alebo sa jej podarí zostať nepoznaná. Brala by radšej druhú možnosť. Nevedela však prísť nato, prečo ju Damon neodhalil, zrejme kvôli Elene, mal jej plnú náruč i hlavu.

„Vtáčatko, aký máš ďalší plán útoku, či expedície?“ opäť irónia v hlase.

„Damon pusti ma už a ja ti sľubujem, že dnes ťa nezabijem, až nabudúce. Idem do postele,“ bojovne odvetila.

„To znie rozumne, tak poď pomôžem ti,“ Damon povolil objatie, galantne nastavil ruku a Elena sa zavesila do neho ako kráľovná. Vykročili ku schodom. Kráčali pomaly tmou a Damon si náhle plne uvedomil, že Elena má na sebe iba malú nočnú košieľku na ramienkach; zúrivo hľadal zámienku, pod ktorou by ju vlákal do svojej izby.

„Princezná, môžeme na okamih ísť ku mne, chcem ti čosi povedať,“ snažil sa mať čo najpresvedčivejší hlas spojený s jemným úsmevom – stále šepkali. Elena nepostrehla nič nezvyčajné v jeho hlase, ani nepojala žiadne podozrenie, tak súhlasila. Na poschodí zahli opačným smerom ako spal Štefan a už vchádzali k Damonovi.

Katarína bola prešibaná, nemilosrdná upírka a nad takýmto vývojom situácie sa iba spokojne usmiala – že by problémy v raji? – no stať sa môže. Náhle jej hlavou preblesla nová stratégia a zmena plánu – čo keby do medzipriestoru poslala aj Damona? Môže robiť rytiera dáme do konca vekov. Aj tak už nemá o neho záujem, chce iba Štefana.

„Tak vysyp, čo máš na srdci, či na jazyku,“ vyzvala Elena Damona priateľsky a sadla si na okraj postele. Damon chvíľku mlčal, zvažoval taktiku. Najlepšie bude povedať veci priamo.

Pristúpil k Elene bližšie, sadol si vedľa nej. Elena otočila hlavu k nemu a strela sa s jeho pohľadom plným lásky a túžby – snažil sa ako najlepšie vládal a vedel . Okamžite pochopila, koľká hodina udrela. Damonove oči ju priťahovali a vábili takou silou, až sa zatočil svet okolo. Jedna ruka sa ľahúčko posúva od jej zápästia vyššie k ramenu, cestou jemne hladká Eleninu zamatovú pokožku. Druhá je už na ramene a hýčka ladné krivky na krku.

„Milujem ťa princezná, buď mojou, prosím, dovoľ mi ochutnať tvoju krv,“ Damon tíško vraví, neustále vpitý pohľadom do jej očí, skláňa hlavu, prstom obkresľuje tvar pootvorených perí a chystá sa ju pobozkať. Cíti ako sa Elena chveje, poddáva sa zatiaľ neochotne, bojuje s výčitkami. Pery sa spojili, Damon je nežný, jeho bozky sú chladivé, hladia ako najjemnejšia látka; prechádza z pier na tvár, zostupuje na krk. Prisunul sa kúsok bližšie, rukou vošiel Elene do vlasov, íska jej pokožku krúživými pohybmi, neustále bozkáva krk, vracia sa k perám. Elena zavrela oči, vníma celým telom Damona, citlivé ruky, nežné dotyky pier, jeho túžbu, ktorú zatiaľ krotí, lásku čo k nej chová už dlho. Otvorila oči, hľadá Damonove do ktorých okamžite celá padá. Pritisla sa viac k jeho perám, sama mu odpovedá na bozky, ruky ovinula okolo jeho silného krku. Damon je nadšený, trúfa si ju prevaliť na posteľ, do bozkov zapája aj jazyk, Elena sa pridáva, ochutnávajú sa navzájom. Rozkoš pohlcuje obe telá, Elena sa okamih rozhoduje, či mu dovolí ochutnať jej krv. Damonove vzrušenie strmhlav stúpa, ďasná a rezáky prudko pulzujú bolesťou, upíria podstata sa derie von, chce sa zahryznúť, ale vie že nesmie a nechce bez jej povolenia. Damon počuje prúdiť krv v jej žilách, s tichým zastonaním priviera oči a snaží sa premáhať, vydržať – Elena ho prestala bozkávať, zaklonila hlavu, aby mal lepší prístup ku krku a jemne ho pritiahla k sebe. Damon je chvíľočku prekvapený, náhle otvára do široka prekrásne uhľovočierne oči, spýtavo hľadí na Elenu, tá mierne prikývne. Jeho princezná mu dala povolenie, Damonove vnútro kričí radosťou, rezáky sa predlžujú a on sa lačne pritisne ku krku, zuby ostré ako žiletky okamžite prejdú kožou a spoľahlivo nájdu cestu k žile. Upír saje a hltá ten nektár o ktorom toľký čas sníval. Dvojité bodnutie Elenu bolí iba chvíľku, potom naplno cíti Damonovu rozkoš, vzplanutie, lásku aj pokoru a spolu s ním letí k oblohe posiatej hviezdami, ktoré pred chvíľkou zazrela v Damonových zamatových očiach.

„Ďakujem princezná, dala si mi najvzácnejší dar – tvoju dôveru,“ Damon si ju pevne privinul k telu, sála spokojnosťou, pradie ako čierny panter.

Katarína stojí v knižnici vníma celý čas dianie na poschodí – Damon, ani Elena nezavreli dvere; a keby aj, citlivé zmysly upíra presne všetko zachytia. Otázka je, či len ona sama počúva a nestačí sa diviť. Čo Štefan – bdie, či spí? Už sa pevne rozhodla – obaja milenci pôjdu mimo tento svet… a to čím skôr!

Hl. postavy